Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Demografická kríza Východnej Európy

Hodnocení uživatelů:  / 5
NejhoršíNejlepší 

Krajiny Východnej Európy vkladali veľké nádeje do novej Európy, ale teraz im hrozí nová katastrofa – demografická kríza. Rumunsko do roku 2050 stratí 22 % svojho obyvateľstva, Moldavsko 20 %, Lotyšsko 19 %, Litva 17 %, Chorvátsko 16 %, Maďarsko 16 %. Strata sociálnych istôt, slabá alebo žiadna podpora mladých rodín, takmer smiešne príspevky na deti, dehonestácia statusu tradičnej rodiny, konzumácia alkoholu – prinášajú svoje výsledky.


Kristína Iglika v časopise The Aspen Journal sa pýta: „Vymiera Stredná Európa? Populácia štyroch krajín tohto regiónu – Poľsko, Slovensko, Česká republika a Maďarsko sa v polovici tohto storočia zníži o 10 – 20 miliónov ľudí. Aké budú ekonomické a geopolitické dôsledky toho, že jednu tretinu populácie Poľska za menej ako 50 rokov budú tvoriť dôchodcovia? Čo sa týka geopolitických dôsledkov, tak Poľsko stratí svoju dôležitú úlohu na medzinárodnej scéne. Podľa niektorých odborných odhadov, v roku 2050 bude mať Poľsko 32 miliónov obyvateľov v porovnaní s 38 miliónmi v súčasnosti. Viac ako 200 školských zariadení bolo zrušených po celej krajine z dôvodu nedostatku detí. O 15 rokov nebude dostatok pracujúcich na udržanie ekonomiky krajiny.“

Profesor Maciej Duszczyk z Centra pre migračný výskum na Univerzite vo Varšave hovorí o paradoxe, ak ešte pred niekoľkými rokmi tvorilo Poľsko jednu z najmladších spoločností v Európe, tak o pár rokov bude jej populácia jednou z najstarších. Po vstupe Poľska do Európskej únie v roku 2004 viac ako 5 % Poliakov opustilo svoju krajinu. Podľa prieskumu Manpower Group, každý tretí zamestnávateľ má ťažkosti s hľadaním ľudí s potrebnou kvalifikáciou.

V dokumente Brookings Institution sa hovorí: „Populácia Litvy, Lotyšska, Estónska a Bulharska sa od roku 1990 znížila o viac ako 15 %, Chorvátska o 10 %, Rumunska a Maďarska o viac ako 5 %. Počet ľudí v Európe starších ako 65 rokov sa v období od 1990 do 2010 zvýšil o tretinu.“

  • demograficka-kriza-vychodnej-europy

Podľa ekonóma Robertsa Douglasa ide „o nové Japonsko“. Počet obyvateľov Maďarska je za posledných 50 rokov najnižší, keď sa ich počet z 10 709 000 ľudí v roku 1980 znížil na 9 986 000 v súčasnosti. Úbytok obyvateľstva dosiahol rekordnú hranicu 0,5 % za rok. V Maďarsku bude žiť v roku 2050 pri súčasnom scenári  menej ako 8 miliónov ľudí, pritom počet ľudí starších ako 65 rokov sa zdvojnásobí (každý tretí). Maďarsko zaberá posledné miesto v prirodzenom raste populácie. Pred 20 rokmi  bolo 77 % mužov v Maďarsku ženatých, v súčasnosti ich počet klesol na 44 %. Počet sobášov sa znížil o dve tretiny zo 103 775 v roku 1975 na 35 520 v súčasnosti. Počet narodených detí sa znížil zo 194 240 v roku 1975 na 90 350 v súčasnosti a z nich sa 40 % narodí nezosobášeným párom, alebo slobodným matkám. V súčasnosti je pôrodný koeficient v Maďarsku 1,2 dieťaťa na 1 ženu. Ak odrátame rómsku populáciu, tak toto číslo klesá na 0,8.

Podľa OSN sa v Bulharsku v období od roku 2015 do 2050 očakáva najrýchlejší pokles počtu obyvateľov v celosvetovom meradle. Bulharsko je jeden zo štátov, v ktorom sa očakáva od roku 2015 do roku 2050 pokles obyvateľov o viac ako 15 %. Do tejto skupiny patria tiež Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Moldavsko, Rumunsko, Srbsko a Ukrajina. Počet obyvateľov v Bulharsku sa môže za 30 rokov znížiť zo súčasných 7 150 000  na 5 154 000 ľudí, to znamená pokles o 27,9 %. V Rumunsku sa očakáva pokles o 22,1 % a celkovo prvých desať miest v poklese obyvateľstva v Európe zaberajú výhradne štáty Východnej Európy.

Posledné výskumy potvrdzujú riziko, že počas niekoľkých desaťročí sa pôvodní Bulhari môžu stať menšinou vo svojej vlastnej krajine, keď ustúpia svoje miesto súčasnej tureckej a rómskej menšine. Prezident Bulharska vyzval vedúcich predstaviteľov na schôdzi Národného poradného výboru pre národnú bezpečnosť venovanej tejto problematike s názvom: Demografia – ako bezpečnostný problém. „Na základe dostupných informácií vyzýva demografická kríza v Bulharsku oveľa väčšie obavy a tento proces je vážnym problémom pre našu národnú bezpečnosť.”

Podľa odhadov OSN v roku 2015 vo Východnej Európe žilo 292 miliónov ľudí, to je o 18 miliónov menej ako na začiatku 1990. To zodpovedá poklesu populácie o 6 %. V Bulharsku je pozorovaný pokles pôrodnosti z 25,2 detí narodených na tisíc obyvateľov v roku 1950 na 9,6 detí narodených v súčasnosti.

Anton Ivanov v časopise Geopoltica píše, že rómske obyvateľstvo v Bulharsku dosahuje 30 % z celkového počtu populácie. Ako tradične, využíva služieb poskytovaných väčšinou, preto táto nerovnováha spôsobuje vážne problémy nielen pre Bulharov, ale aj pre samotných Rómov. Hrozí nebezpečenstvo, že krajina sa môže premeniť na „malú rómsku krajinu“ ďalekú od európskych štandardov. Rovnaký scenár čaká aj Rumunsko, kde je pôrodnosť nižšia ako počas druhej svetovej vojny. Podľa oficiálnych štatistík sa v Rumunsku narodilo v roku 2015 178 tisíc detí a pre porovnanie v roku 1990 to bolo 315 tisíc narodených detí. Podobný scenár sa opakuje vo všetkých krajinách spoza bývalej železnej opony.

Stjepan Sterc, odborník na demografiu povedal, že pokles pôrodnosti v Chorvátsku sa stal hlavným problémom v krajine, kde bolo za posledný rok zaregistrovaných 32 tisíc narodených detí. Pokiaľ sa zoberú do úvahy aj mladí ľudia odchádzajúci z krajiny, tak pokles obyvateľstva môže prekročiť 50 tisíc ročne. „To je jednoducho hrozné,“ hovorí Sterc.

Keď Česká republika bola ako Československo súčasťou komunistického bloku, koeficient pôrodnosti stačil na prirodzenú zámenu populácie. V Československu, ako v mnohých susedných komunistických krajinách, vláda zabezpečovala podporu bývania, vzdelávanie, mladomanželské pôžičky, pomoc so starostlivosťou o deti a to aj spôsobom, že matky mohli ďalej pracovať. Nová parlamentná republika, ktorá sa objavila po roku 1989 odmietla myšlienku „rodinnej politiky“. V súčasnosti je Česká republika s piatym miestom na zozname krajín s najnižšou pôrodnosťou a v najbližších 30 rokoch sa jej populácia zníži o milión ľudí.

Slovinsko má najvyššie HDP na obyvateľa vo Východnej Európe, ale ani to nemá pozitívny vplyv na pôrodnosť. Financial Times bez ďalších okolkov nazvali demografický problém „Najväčším poklesom populácie v súčasnej histórií“. Populácia Východnej Európy klesá ako nikdy predtým. „Populácia dramaticky klesla v krajinách ako je Sýria, ale aj v niektorých rozvinutých ekonomikách v čase mieru, napríklad v Japonsku. Avšak pokles populácie počas desaťročí v celom regióne vo svete nebol pozorovaný od roku 1950, s výnimkou Južnej Európy v posledných 5 rokoch a Východnej Európy v posledných 25 rokoch.“

Dokonca ani druhá svetová vojna nemala taký negatívny vplyv na Strednú Európu ako súčasný pokles pôrodnosti, emigrácia a starnutie obyvateľstva. Slovensko nie je výnimkou a vymiera spolu s ostatnými východoeurópskymi štátmi. Vláda by mala zaradiť klesajúcu demografiu medzi hlavný problém ohrozujúci bezpečnosť krajiny a začať prijímať systematické kroky pre podporu mladých rodín, detí a razantne bojovať proti konzumácii alkoholu. Podľa WHO pri spotrebe alkoholu 8l na jedného obyvateľa ročne dochádza k nezvratnému vymieraniu národa.

 

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře