Západ utláčal tzv. Tretí svet tak dlho, až sa sám stal Tretím svetom

Mosty, podjazdy, jadrá miest, všetko sa rozsýpa, rozpadáva. Keď som býval v New York City, pred viac ako 20 rokmi, návrat z Japonska bol šokujúci: USA boli pocitovo ako chudobná, sociálne slabá krajina, plná problémov, biedy, zmätených a deprimovaných ľudí, bezdomovcov; skrátka, štvanci (desperados). Teraz sa cítim rovnako keď pristanem v USA pri návrate po nejakom čase strávenom v Číne.

A hodne sa to zhoršuje. To, z čoho kedysi Západ obviňoval Sovietsky Zväz, sa dá dnes jasne zistiť práve v Spojených Štátoch a Veľkej Británii: policajný dozor je dnes na každom kroku; v New Yorku, Londýne, Sydney, a dokonca aj na vidieku. Každý pohyb ktorý urobíte, každý nákup, každý klik na počítači, sú registrované; niekde, nejako. A tento monitoring je, väčšinou, dokonca nelegálny.

Reč je riadená politickou korektnosťou. Niekto v pozadí, za scénou, určuje čo je prijateľné a čo nie je, čo je žiadúce alebo nie, a dokonca čo je dovolené. Urobíte jednu chybu a ste z hry; z lektorských pozícií na univerzite, alebo z výstupov médií.

Za týchto podmienok humor nemôže prosperovať, a satira zomiera. Nelíši sa to príliš od náboženského fundamentalizmu: zničia vás ak ‘urazíte’. Za takých podmienok spisovatelia nemôžu napísať prelomové (ground-breaking) novely, pretože pravé novely urážajú podľa definície, a zakaždým posúvajú hranice. Výsledkom je, že už nikto dnes nečíta novely.

Len bezzubý ‘riadený humor’ je povolený. Žiadna intuitívna „priama rana“ sa nepovoľuje. Všetko sa musí vopred prepočítať. Žiadna ‘šokujúca’ politická fikcia nemôže prejsť cez ‘neviditeľnú cenzúru’ na Západe (a tak novely ako formát skoro vymreli). Tí čo čítajú v Ruštine alebo Čínštine, vedia veľmi dobre, že beletria (fiction) v Rusku a Číne je oveľa provokatívnejšia a avant-garde.
Na Západe vymrela aj poézia. A rovnako aj filozofia, ktorá bola zredukovaná na nudnú, zatuchnutú a nestráviteľnú akademickú disciplínu.

Zatiaľčo Hollywood a masové médiá stále produkujú, neúnavne, všetky možné typy vysoko urážlivého a stereotypného rasistického odpadu (hlavne proti Číňanom, Rusom, Arabom, Latino typom a ostatným), veľkí filmoví producenti, ktorí chcú zosmiešňovať Západný režim a jeho štruktúru, už boli umlčaní. Môžete ponižovať len ne-Západniarov (non-Westerners) spôsobom ktorý je odsúhlasený (opäť: niekde, nejako), ale pánboh chráň aby ste sa opovážili kritizovať pro-Západné elity ktoré ničia svoje krajiny v záujme Londýna a Washingtonu, v Perzskom Zálive, Juhovýchodnej Ázii alebo Afrike – to by bolo ‘patronizovanie’ a ‘rasistické’. Významné zaranžovanie pre Impérium a jeho služobníkov, čo?

Všetci vieme čo sa stalo Julianovi Assangeovi a Edwardovi Snowdenovi. Na Západe ľudia miznú, dostávajú sa do väzení, sú cenzurovaní. Milióny strácajú prácu: v médiách, vo vydavateľstvách, a vo filmových štúdiách. Éra Studenej Vojny sa javí že bola pomerne tolerantná v porovnaní s tým, čo sa deje teraz.
Spoločenské médiá sústavne potláčajú ‘nepohodlných’ jednotlivcov, ‘neprijateľné’ výstupy médií a príliš ‘neortodoxné’ myšlienky.

Cestovanie sa stalo výcvikovým táborom (boot camp, aj väzenie mierneho typu). Tu vás zlomia. Presúvajte sa cez Západné letiská a narazíte na ten vulgárny, urážlivý „securistan“. Tu, nielen od vás očakávajú, že si stiahnete aj spodky keď vám to prikážu, alebo vyzujete si topánky, alebo zahodíte všetky svoje fľaše s tekutinami: očakáva sa od vás, že sa usmievate, bodrý úsmev, ako nejaký idiot.

Máte ukázať aký ste nabudený, aký kooperatívny ste: odpovedať nahlas, pozerajúc priamo do očí vaším mučiteľom. Ak vás to ponižuje, zostávajte slušní. Ak chcete letieť, ukážte, že si užívate toto sprosté a nezmyselné ponižovanie, ktoré má jediný dôvod: zlomiť vás, urobiť vás úbohým a poddajným. Ukázať vám, kde sa skutočne nachádzate. Lebo ináč. Lebo ináč! Všetci vieme čo sa stane keď odmietnete ‘spolupracovať’.

Tu ‘oni’ použijú Korektnú reč (double-speak) aby vám vysvetlili, že toto všetko je pre vaše dobro. Nepovedia vám to explicitne, ale nechajú vás to pocítiť: ‘ochraňujeme vád pre tými strašnými pomätencami, monštrami a perverzníkmi Tretieho Sveta.’ A samozrejme pred Putinom, pred Čínskymi Komunistami, pred mäsiarom Madurom, pred Assadom, alebo pred Iránskymi Shi’a fanatikmi.
Tento režim bojuje za vás, záleží mu na vás, chráni vás.

Samozrejme, ak žijete v Británii, alebo USA, je možné, že ste vysoko zadlžený, v depresii, a bez predstavy o budúcnosti. Možno sú vaše deti hladné, možno, v USA, si nemôžete dovoliť lekársku starostlivosť. Najpravdepodobnejšie si nemôžete dovoliť ubytovanie vo vašom vlastnom meste. Možno ste nútený mať tri zamestnania.

Ale aspoň viete, že vaši ‘múdri vodcovia’ v Bielom Dome, Kongrese, Pentagone a bezpečnostných agentúrach, pracujú vo dne v noci, aby vás ochránili od nespočetných konšpirácií, od surových útokov zo zahraničia, a od tých, od zlých Číňanov a Rusov, ktorí aktívne budujú pokrokové a rovnostárske spoločnosti.

Máte šťastie!

Ale: niečo tu celkom nesedí.

Roky a dekády vám hovorili akí ste boli slobodní. A akí utláčaní, neslobodní, sú tí, pred ktorými vás chránia.

Hovorili vám akí ste bohatí, a akí úbohí boli „tí druhí“.

Aby zastavili tie zvrátené a nepríčetné hordy, museli prijať niektoré vážne opatrenia. Krajne pravicové eskadry smrti v niektorých krajinách Strednej Ameriky alebo Juhovýchodnej Ázie museli byť vycvičené vo vojenských táboroch USA; úplne absolutistický a skorumpovaný monarcha musel byť podporovaný a rozmaznávaný; musel byť zaranžovaný vojenský fašistický prevrat. Milióny znásilnené, desaťtisíce mŕtvol. Nič pekné, ale viete… nevyhnutné. Pre vaše vlastné dobro, občania Severnej Ameriky a Európy; pre vaše vlastné dobro…. Dokonca pre dobro krajiny, ktorá bola určená na „oslobodenie“ nami.
Niekoľko disidentov na Západe protestovalo, celé desaťročia. Nikto so ich príliš nevšímal. Väčšina z nich sa stala „nezamestnateľná“ a boli umlčaní cez svoju biedu a neschopnosť platiť základné účty.

Ale zrazu…

Čo sa stalo, zrazu? Lebo niečo sa skutočne stalo…

Impérium sa už unavilo pľundrovaním výlučne ne-Západných krajín.

Dobre predpripravené, vymývaním mozgov a zastrašovaním, so Západnou verejnosťou sa začalo zachádzať s tou istou nenávisťou (spite) ako s ľuďmi v zbíjaných a chudobných častiach sveta. Západná verejnosť v skutočnosti nemôže veľa urobiť aby sa bránila. Režim vie všetko o všetkých: špehuje každého občana: kde sa chodí prechádzať, čo je, šoféruje, lieta, pozoruje, konzumuje, číta. Už nie sú žiadne tajomstvá.

Ste ateista? Nie je potrebné ‘spovedať sa’. Spovedáte sa každú minútu, s každým klikom počítača, stlačením gombíka diaľkového ovládača, alebo nákupom na Amazone.

Veľký Brat stráži? To nie; dnes máme oveľa detailnejší dozor. Veľký Brat pozoruje, zaznamenáva a analyzuje.

Generál Pinochet z Čile sa zvykol chvastať, že bez jeho vedomia sa nepohne lístok. Starý fašistický špinavec sa chvastal; preháňal. Na druhej strane, Západní vládcovia nič nehovoria, ale veľmi presne vedia čo robia. Bez ich vedomia sa nič nepohne a nikto sa nepohne.

Keď prídem z Číny, Ruska, alebo z Kuby, prvá vec čo mi udrie do oka je, akí disciplinovaní, poslušní a vydesení sú v skutočnosti Európania a Severoameričania. Podvedome vedia, že sú pod stálou kontrolou a nemôžu s tým nič urobiť.

Keď sú vlaky zmeškané, alebo zrušené, ako ovce si potichu mrmlú polo počuteľné nadávky. Ich zdravotné poistné krytie zredukujú; akceptujú to, alebo potichu spáchajú samovraždu. Ich verejná infraštruktúra sa rozsýpa; nepovedia nič, spomínajúc na ‘staré dobré časy’.

Čím to je, že cítim nádej, smejem sa s ľuďmi, v Mexico City, Johannesburgu alebo Pekingu? Prečo je tak veľa tepla v tých geograficky studených mestách Vladivostok, alebo Petropavlovsk na Kamčatke? Prečo ľudia v Londýne, Paríži, Los Angeles vyzerajú tak ustarostene, tak deprimovane?
Niektoré historicky chudobné krajiny sú na vzostupe. A ľudia tam prejavujú ocenenie za každé maličké zlepšenie. Nič nie je krajšie ako optimizmus.

Západ bojoval proti tzv. “tretiemu svetu” počas mnoho dlhých dekád; utláčaním, trápením, lúpežami, násilím voči jeho ľuďom. Zabraňoval im voliť si vlastné vlády. Teraz sa to preklopilo cez palubu: pokúša sa kontrolovať a utláčať celý svet, včítane svojich vlastných občanov.

Ako sa rôzne národy po celom svete stavajú späť na vlastné nohy, stavajúc sa na odpor tlaku z Washingtonu, Londýna, Paríža a Berlína, s ľuďmi na Západe sa čoraz viac zachádza zo strany ich vlád s protivenstvom, ktoré bývalo rezervované výlučne pre “menej rozvinuté krajiny (under-developed nations)” (áno, ďalší nechutný výraz).

Zrejme, Západ “sa naučil sám od seba”.

Zatiaľčo krajiny ako Rusko, Čína, Vietnam, Mexiko, Irán a ostatné sa hrnú dopredu, mnohé kedysi bohaté koloniálne a neo-koloniálne impériá teraz začínajú pripomínať “Tretí svet”.

Dnes je veľmi smutné byť spisovateľom v New York City alebo v Londýne. Presne tak ako je hrozivé byť chudobný. Alebo byť iný. Po celom svete, roly sa prevracajú.

Moja poznámka: Lepší predvolebný článok by som nevymyslel, preložil som tento čo najvernejšie. A je k veci aj v tom, čo sa deje v naších médiách a na našej politickej scéne – s absolútne jasným zasahovaním zo zahraničia v prospech pravice, kedy privilegovaní môžu opakovane porušovať akékoľvek zákony a protiprávne nechať účelovo unikať informácie.

To sa nerieši. Zákony a ľudské práva definuje pravica, to že niekde existujú v písomnej forme si netreba všímať. Aplikujú sa selektívne v neprospech súčasnej koalície a zároveň ju z tohto obviňujú. Presne ako je to popísané v článku, riadený prechod do absolutistického systému, ktorý bude zdokonaleným dvojčaťom toho komunistického. Len namiesto komunistov budú oligarchovia, podobne nadnárodní.

zdroj: https://ihsken17.blog.pravda.sk/2019/09/09/zapad-utlacal-tzv-treti-svet-tak-dlho-az-sa-sam-stal-tretim-svetom/