A tiež by to mohlo znamenať – nechcem to vylúčiť – že zároveň podnikneme útok s pozemnými silami. Vedzte tiež, že nevylučujeme ani to, že ako prví využijeme atomový úder.“
Západ neustále vyzýva Moskvu, aby nezvyšovala nebezpečné napätie a aby stiahla svoju armádu z hraníc s Ukrajinou.
To je ale hanebné pokrytectvo, lebo nie Rusi hrozia USA s útokom a nie Rusi hrozia, že vyšlú svoje vojnové lode do Karibiku k americkým hraniciam.
Je to jednoznačne len Západ, USA a NATO, ktoré hrozia Moskve s vojenským útokom a zvyšujú tak nebezpečné napätie.
—————————————————————
Masové protesty v desiatkach nemeckých miest proti korona politike – musel to priznať aj mainstream
Ani mainstream nemohol mlčať a či zamlčať, čo sa dialo v mestách po celom Nemecku, a to vo všetkých spolkových krajinách túto sobotu a nedelu.
To boli demonštrácie ohlásené i neohlásené, povolené i nepovolené a zamestnávali tisícky policajtov. Nikde nie je oficiálne uvedený celkový počet demonštrujúcich.
Aspoň jeden oficiálny údaj polície z Hamburgu – tam malo demonštrovať viac ako 10 000 ľudí.
Z toho možno na základe skúsenosti z minulých demonštrácii odhadovať, že ich mohlo byť 20 000 a viac.
Demonštrácie sa konali vo Freiburgu, Mannheime, Heidelbergu, Schwerine, Duisburgu, Berlíne, Lipsku, Drážďanoch, Düsseldorfe, Frankfurte,Trieri, Stuttgarte, Mníchove, Augsburgu, Braunschweigu, Reutlingene a v desiatkach iných miest.
Urobím odhad, koľko ľudí sa na týchto demonštráciach minimálne zúčastnilo. Ak predpokladám, že sa konali minimálne v 50. mestách (určite ich bolo viac) a vezmem priemer pre každé mesto len 5 000 demonštrantov, tak sa dostanem na číslo 250 000. S istotou môžem tvrdiť, že ich bolo ale podstatne viac.
Mainstream samozrejme robí všetko pre to, aby týchto normálnych občanov difamoval, a tak v tejto súvislosti v sobotu večer hovoril o nebezpečnej radikalizácii demonštrantov, čo je len hanebná lož.
Medzi demonštrantami bolo aj mnoho rodín s deťmi.
Uvediem tu niekoľko z nápisov na transparentoch demonštrantov, ktoré podľa mainstreamu boli „dôkazom“ radikalizácie:
Za slobodu, ľudskosť a za rozum! Máme toho už dosť! Ruky preč od našich detí! Zastavte konečne šialenstvo očkovania! Dôrazne odmietame povinné očkovanie!
Vedz kancelár Scholz – my sme červená línia!
To bolo adresovné takto Scholzovi, ktorý vyhlásil, že pri pandémii neexistuje pre opatrenia žiadna neprekročiteľná červená línia.
Demonštrácie sa v Nemecku lavínovite rozrastajú a neprestávajú. A to „očkovacím“ politikom a ich virológom začína byť nepríjemné a nemajú na to žiadne riešenie. Čím väčší tlak robia, tým viac narastá protitlak más, ktoré sa búria a ktoré burcujú.
————————————————-
Nemeckej ministerke zahraničia Baerbock minulý týždeň vo Varšave ruže veru nekvitli
So žiadnym štátom v EÚ – nevynímajúc ani Maďarsko – nemá Nemecko také napäté vzťahy ako s Poľskom.
Nová, na poli diplomacie absolútne neskúsená nemecká ministerka Annalena Baerbock (Zelení), ak má čo len trochu psychologického postrehu – o čom veľmi pochybujem – tak musela už pri privítaní vo Varšave vnímať, že ju v Poľsku čaká len ľadová atmosféra.
A poľská strana bola voči „Medveďo-capovi“ (tak možno možno preložiť do slovenčiny meno Baerbock) veľmi nepríjemne ostrá a takpovediac nediplomaticky tvrdá a priama.
A v priebehu rozhovorov – dovolím si tu použiť v tomto prípade veľmi vhodnú symboliku – sa začal „medveď“ rýchlo vytrácať zo scény a napokon bolo vidno už len skormútene pôsobiaceho „capa“.
Baerbock bola zasypaná „lavínou“ poľských požiadaviek, výčitiek a prejavov nespokojnosti, ale aj ráznych odmietaní.
Jej poľský kolega Zbigniew Rau síce na začiatku rozhovorov nemeckú ministerku žoviálne pochválil za to, že po svojich „predstavovacích“ návštevách v Bruseli a Paríži, hneď prišla do Varšavy. Vzápätí ale veľavýznamne dodal, že práve to je symbolicky veľmi dôležitý akt, lebo obrovskú historickú vinu Nemecka nikdy žiadny Poliak nezabudne. A pripojil veľmi dôrazne, že sú veci, v ktorých sa Poľsko a Nemecko výrazne rozlišujú.
Vyčítal ministerke Baerbock, že aj viac ako trištvrte storočia po vojne nie sú viaceré historické problémy medzi Nemeckom a Poľskom vyriešené tak ako to zodpovedá pocitu spravodlivosti mnohých ľudí.
Rau pokračoval ďalej vo svojich výčitkách adresovaných Nemecku a ministerka mlčky počúvala a jej tvár vyjadrovala len bezmocnú rozpačitosť. Určite vedela vopred, že Poliaci ju nebudú vítať nadšene a s otvorenou náručou, ale takú mrazivú ľadovú sprchu a taký slovný výprask sotva očakávala.
A poľský minister zarezával neúprosne ďalej do živého a pripomenul ďalšiu krvácajúcu ranu hrdých Poliakov, ktorú Berlín nechce zaceliť:
Poľsko čaká ešte stále na vrátenie drahocenných umeleckých a kultúrnych diel a objektov, ktoré ulúpili cez vojnu Nemci.
Pritom Merkel, ktorá tak ostentatívne dávala najavo, že sa hanbí za nacistickú minulosť Nemcov, za 16 rokov kancelárstva neurobila absolútne nič preto, aby sa táto vec konečne vyriešila v zmysle spravodlivosti a k spokojnosti Poliakov.
Pritom Poľsko – pripomenul minister Rau – stále čaká aj na to, že Berlín ho finančne odškodní aj za nespočetné zničené kultúrne pamiatky na území Poľska. Ani v tomto smere neurobila Merkel vôbec nič.
Aj blízka budúcnosť Európy robí Varšave veľké starosti.
Minister Rau sa voči Baerbock vyjadril veľmi kriticky a vyslovene odmietavo aj k častiam koaličnej zmluvy novej nemeckej vlády, kde sa hovorí o plánoch ďalšej prestavby EÚ, a to vytvorením jej federalizácie a neskôr aj federalizácie celej Európy.
Povedal jej rázne, že Poľsko nemá najmenší záujem o federalizáciu Európy. To bol jasný signál, že Poľsko by v takom prípade s takou Európou skončilo.
Poliaci sú silný a hrdý národ a milujú svoje tradičné konzervatívne a národné hodnoty a nechcú sa nechať pohltiť a etnicky rozpustiť v oceáne globalizmu.
Baerbock sa vo svojej reakcii na výpovede ministra Raua nezmohla na žiadny pádny protiargument. Pokúsila sa byť aspoň vtipná a či ironická, keď na záver poznamenala, že ju teší, že cudzina tak dôkladne študuje koaličnú zmluvu nemeckej vlády.
