Zbavíme se dědictví komunismu?

Podrobnosti

Doporučujeme / CFP! doporučuje|

15. listopad 2009|

Grimmus|

6323 x

Grimmus vydává radikální knihu výrazného brněnského filozofa. K dvacátému výročí listopadových událostí roku 1989 vychází kniha Milana Valacha Svět na předělu. Je to podrobná studie o evropském totalitarismu a komunistickém režimu v Česko­slovensku, která přináší zásadní příspěvek do debaty o naší komunistické minulosti a jejím dědictví. Autor předkládá pře­vratnou a pro mnohé až šokující interpretaci, která však otevírá cestu k překonání této historické zátěže.

Autor zkoumá krizové jevy současné kapitalistické společnosti a jejich zdroje. Na základě rozboru klíčových historických udá­lostí nachází překvapivou shodu mezi krutostí evropského kolo­nialismu, podstatou kapitalismu a nacistickou a komunistickou totalitou. V základech všech těchto historických jevů objevuje stejné ideové a hodnotové stereotypy, jež ukazuje jako ideový a emocionální výraz mocenské hierarchie. Zvláštní pozornost vě­nuje české verzi komunistického režimu. Odhaluje jeho podsta­tu, příčiny pádu i nečekanou souvislost s následujícím vývojem ke kapitalismu v naší zemi. Ovšem i analýza dnešních odpůrců konzumní společnosti z řad ekologických aktivistů ukazuje, že ani oni neopouštějí základní totalizující východiska evropské kultury, která se proto jako celek ocitá v krizi a je nucena čelit hrozbě nového fašismu.

Milan Valach přednáší filozofii a etiku na Masarykově univerzitě v Brně. Je autorem mj.knih Češi v neklidné době (2006) a Marxova filozofie dějin (2005).

 

„Dům se, tak jako už mnohokrát, hroutí a v jeho sutinách opět zahynou naděje stamilionů na svobodný a člověka důstojný život. Filozof Milan Valach odkrývá ve své nové knize nevyléčitelné vady v kostře i útrobách této absurdní stavby. Jak velká musí ale být nadcházející katastrofa, aby si svět konečně uvědomil, že tento nemocný organismus už nemůže žádná operace zachránit? Křivý dům nelze narovnat. Je třeba ho definitivně opustit."

MILAN NÁPRAVNÍK, SPISOVATEL (NĚMECKO)

 

„Po dvoch desaťročiach od Nežnej revolúcie konečne prichádza kniha zbavená poplatnej rétoriky a ideologických klišé, ktorá reflektuje stav sveta bez škrupulí, no aj bez zbytočných emócií a patetický chfráz."

IVAN DUBNIČKA, KULTUROLOG (UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA, NITRA)

 

Název: Svět na předělu. O politické a morální krizi kapitalismu.

Autor: Milan Valach

ISBN 978-80-902831-5-2

Stran 408

Rozměr 147 x 208 mm

Vazba brožovaná

Doporučená cena 375 Kč

 

 

 

Milan Valach: Svět na předělu. Politická a morální krize kapitalismu.

Po dvoch desaťročiach od Nežnej revolúcie konečne prichádza kniha zbavená poplatnej rétoriky a ideologických klišé, ktorá reflektuje stav sveta bez škrupuli, no aj bez zbytočných emócií a patetických fráz. Kniha je skvelou reakciou na fakt, že kritika systému, ktorý vystriedal totalitnú moc spred roku 1989 sa stala spoločenským, no aj politickým tabu. Brnenský filozof Milan Valach sa odhodlal na ráznu analýzu a dešifrované perspektívy kapitalizmu, ako systému, ktorý vo svojej liberálno-trhovej podobe býva predstavovaný ako víťaz studenej vojny, či dokonca ako spoločenský systém, ktorý zavŕšil a ukončil dejiny ľudstva v jeho dramatickom vývoji. Brilantná polemika s týmito interpretáciami je asi najvýstižnejšou charakteristikou predkladanej práce.

Valach v súvislosti s kapitalizmom odtabuizováva mnohé „kontrolované" témy. Kladie nepríjemné otázky, do akej miery je kapitalizmus pokrokový, do akej miery je ľudský a humánny a nielen naznačuje nepríjemné odpovede.  Mapuje vývoj modernej spoločnosti od nástupu kapitalizmu, ktorý ako sám podotýka, všade, s výnimkou Švédska, bol nastolený revolučnou cestou a končí pri otvorených filozofických úvahách o tom, či kultúra má alebo nemá biofilný charakter.

Zásadný prínos Valachovej monografie spočíva v explicitnom poukázaní nato, že pádom bipolárneho sveta sa globálne problémy neskončili, skôr, a to je znepokojujúce, začali. Ukazuje, že nový politicky habitus Ruska, ale aj Číny, nezmiernil svetové napätie, spôsobil len to, že mocnosti, vrátane hegemónnych USA, sa snažia vykonávať politiku a jej pokračovanie - vojny, sofistikovanejšími spôsobmi. Pretrvávajúce a miestami rastúce napätie možno identifikovať tak na úrovni mikro ako i na úrovni makro sveta. Vzájomné odcudzenie sa zamestnávateľov a zamestnancov v bludisku citovo sterilných nadnárodných korporácií je porovnateľné s diametrálne odlišnými záujmami západného a nezápadného sveta.

Valach polemizuje s víziou Francisa Fukuyamu o konci dejín a večnej vláde kapitalizmu, rovnako ako polemizuje s Marxovým a Engelsovým presvedčením o nevyhnuteľnosti konfliktu medzi jednotlivými kapitalistickými štátmi. Odkladá ružové okuliare i naivitu a neočakáva vznik kvitnúceho a mierového sveta. Logicky kladie otázku: K čomu je dobrá raketová základňa v ideálnom svete? Existuje však nejaký lepší systém ako je kapitalizmus? Môžeme odpovedať záporne? V prípade ak v tomto systéme nejestvujú rozpory a vnútorné protirečenia, tak áno. No je to skutočne tak? Valach varuje, že ak podľahneme tejto ilúzii, môže nás ďalší svetový vývoj zaskočiť nepripravených, čo môže mať fatálne následky pre celé ľudstvo.

Valach je presvedčený, že svet ako globalizovaná spoločnosť musí zmeniť mnohé svoje postoje a prehodnotiť hlboko zakorenené axiomy v našom politickom, no i etickom vnímaní sveta. Sympatické na monografii je, že veľký priestor je venovaný environmentálnym problémom. Ide síce o zdanlivo otrepanú tému, no Valachové názory nekorešpondujú ani s moralizmom ekoromatikov ani s názormi zelených radikálov. Upozorňuje, že ani zelený diktát ekofašizmu nie je cestou, ktorá nás dovedie do vytúžených cieľov trvalo udržateľného biofilného prostredia. Celá monografia je napísaná čítavým spôsobom, nemá nudné pasáže, dokáže udržať čitateľa v strehu od začiatku až do konca. Predstavuje skvelú ukážku interdisciplinárneho prístupu k reflexii súdobého sveta. Milan Valach plným intelektuálnym priehrštím dokazuje, že je možné vyhnúť sa tak bezbrehému relativizmu a nihilizmu ako aj absolutizovaniu politickej, filozofickej, či etickej „pravdy."

 

 

Doc. PhDr. Ivan Dubnička, PhD.

Komentáře