Facebook Twitter RSS

O CFP!  | 

ads

Žijeme 100 rokov za svojou dobou! 2. diel - Ekonomika??

Môj prvý článok, ktorý som kedy napísal mal veľa ohlasov aj napriek tomu, že v čase publikovania ešte nebol dokončený, z čoho mám veľkú radosť, ale aj sklamanie lebo mnohým ušla pointa, ktorú som nestihol napísať. Dostalo sa mi aj dosť kritiky, s ktorou som počítal, keďže kritické myslenie je kľúčové na prežitie v dnešnej dobe. Ale ak ma niekto označí za konšpirátora bez protidôkazu, tak by som chcel, aby sa zamyslel nad tým, čo mu dáva väčší zmysel. Ja osobne neverím "všeobecným" pravdám, kedže z minulosti viem, že sú väčšinou nepravdivé.

  • zijeme-100-rokov-za-svojou-dobou-2-diel-ekonomika3

Určite poznáte to, keď bola Zem plochá alebo centrom vesmíru, alebo že na konci sveta môžete spadnúť cez okraj. Počkať? To posledné je tuším pravda, veď Johnny Depp tam bol! Ale iní kritici (odborníci a vedci) majú zase pravdu ak ma nazvali laikom, pretože študujem ekonómiu, ale tak ako som spomínal, neverím vo všeobecné pravdy a nedôverujem ani školám. Preto sa vzedlávam sám aj mimo môj "odbor". Možno, že by som ich umlčal ak by som napísal, že všetko je "vedecky dokázané". Ale radšej tento članok venujem ekonomike a ekonómií aj keď bude obtiažné nevybočiť do tém z minulého článku. Neskôr zistíte prečo.

Vo svete "vedcov" neexistuje jedna ustálená, všeobecne uznávaná formulka na definíciu týchto dvoch pojmov, pričom ekonómia je teoretická časť ekonomiky a naopak ekonomika je prax. Aspoň by to tak malo byť. Viete prečo tomu tak nieje? Tak napríklad preto lebo jedna z teórií ekonómie definuje ekonomiku takto:
"Ekonomika má za úlohu efektívne a šetrne rozdeľovať suroviny do výroby a distribúcie užitočných tovarov, pretože žijeme na planéte s obmedzeným množstvom zdrojov".
V preklade to znamená, že má byť maximálne efektívna, bez produkcie odpadu a šetrná k životnému prostrediu, bez ktorého nieje možný život. Určite tušíte aká je ekonomika v reálnom živote. Ako dlho vám vydrží nová vec? Také topánky napríklad od pár mesiacov po 3-5 rokov podľa štastia, ceny a nosenia. No zvyčajne nie viac ako 2 roky, lebo ak ešte sú bez chýb tak ich aj tak nenosíte a kúpite si nové lebo už jednoducho niesú moderné. Tento jav sa nazýva cyklická spotreba, ktorá je potrebná nato aby ekonomika mohla bežať tak ako ju poznáme a na jej udržianie sú 2 vynálezy: plánovaná zastaralosť a ekonomická zastaralosť. Plánovaná zastaralosť je záruka, že vec vydrží počas platnosti doby, na ktorú bola vyrobená a počas tejto doby máte nárok na bezplatný servis. Len málo vecí vydrži dlhšie a ak áno tak na to tu je druhá páka a to je ekonomická zastaralosť, ktorá znamená: ak vec vydrží dlhšiu dobu na akú bola zostrojená tak už bude technologicky a imidžovo zastaralá. A keďže každý chce byť "in" tak tú vec vyhodí a kúpi si novú.

Takýto postoj má však celú kopu háčikov. Tento trend nieje dlhodobo udržateľný, nadmerne sa spotrebuvajú neobnoviteľné zdroje, ničí sa životné prostredie, tým pádom sa ničí aj naše zdravie a ďalším generáciam ostane len "šuter" odpadkov. Je veľmi ťažko v krátkosti opísať tak veľký problém ako je ekonomika, keďže zasahuje do každého aspektu nášho života a všetko ovplyvňuje. Ale ako pri riešení každého problému je najdôležitejšie zistiť príčinu. Vplyv peňazí, ktoré majú na tom značný podiel som už spomenul minule ale nie v celej podstate. Pri pohľade na nadnárodné firmy, ktoré majú peniaze porovnateľné s ročným HDP menšej krajiny si môžu dovoliť všetko aj bez postihu, by ste si len ťažko všimli aký je ich skutočný zámer. Najlepšie to je vidieť v rozvojových krajinách tzv. tretieho sveta.
Funguje to asi takto:
Napr. Medzinárodný menový fond (MMF) alebo Svetová banka požičiajú peniaze vláde takejto krajiny za úrok, ktorý nebudú schopný splácať. Vláda to samozrejme zoberie, keďže za takú zmluvu je celkom slušná provízia. Po krátkom čase štát nieje schopný splácať a MMF alebo Svetová banka im nadiktujú podmienky podľa, ktorých sa musia riadiť (úsporné opatrenia, vyššie dane, zníženie dotácií pre domácich podnikateľov). Ak by to nesplnili tak by prišiel pád vlády, a to by sa opakovalo až kým by sa  v nej neocitol niekto ochotný to splniť. Ďalej nasleduje fáza oživenie ekonomiky tak, že príde iná nadnárodná firma, ktorá sľúbi vybudovanie infraštruktúry a podnikov ale chce od štátu daňové prázdniny a dotácie, ktoré zaplatia miestny pomocou daní. Tento scenár sa využíva v krajinách s lacnou pracovnu silou a využívajú ho firmy najmä v textilnom, obuvníckom priemysle a firmy vo výrobe elektrotechniky.
Druhý scenár platí pre krajiny s veľkým množstvom nerastných surovín ale aj tých obnoviteľných (najmä drevo). Keď sa krajina dostane do problémov splácať dlhy tak ako ústretovú ponuku dostanú návrh, keď ten dlh budú splácať prostredníctvom týchto surovín pričom ich budú predávať pod cenu. Je aj tretí scenár, ktorý zahrňuje vývoz odpadu do tejto krajiny.

Kto by chcel čísla tak na Slovensku je napríklad: dajme tomu Talianská firma, ktorá vyrába značkovú koženú obuv. Jeden zamestnanec, ktorý má za pásom len jeden úkol dostane za jeden pár obuvi 10-15 centov podľa zložitosti úkonu. Ak na výrobu jedného páru obuvi je potrebné asi 10 rôznych úkonov tak náklady na prácu za jeden pár obuvi vyjde zamestnávateľa maximálne na 1,5€. Lenže zamestnanec z toho ešte musí zaplatiť dane, ktoré som zbežne a optimisticky rozobral minule. Z toho vychádza skoro 0 za pár topánok, ktoré sa v Taliansku predajú za stovky eur a pritom bola vykonaná kvalitná slovenská práca. V rozvojových krajinách to je ešte o niečo horšie, tam zarobia okolo 0,03 € na hodinu a v oboch prípadoch má firma ďalšie výhody od štátu, buď sú to dotácie alebo daňové prázdniny, ktoré, ak sa skončia, tak sa firma presunie ďalej na východ a ešte som nespomenul, že zisk, ktorí si firma(korporácia) vytvorí uniká z krajiny do zahraničia na "bezpečný účet".

Takže sa trochu vrátim k cyklickej spotrebe, ktorá spôsobuje drancovanie prírodných zdrojov a je aj príčinou globálneho otepľovania (podľa mňa). Začnem s ťažbou dreva, ktorá sa spomalila vo vyspelých krajinách ale napreduje v tých chudobnejších. Prečo?, to už viete. Pri pohľade na priebeh ťažby od minulosti po súčastnosť zistíte, že pred osídlením krajiny človekom bola lesnatosť Európy medzi 80-95%, Slovenska 95%, celosvetovo lesy pokrývali 60-65% súše. Dnes lesy zaberajú len 44,3% rozlohy Slovenska pričom lesnatosť rastie už 10-ty rok po sebe, v Európe to je 46% rozlohy z toho najväčšiu časť tvoria Ruské lesy a celosvetovo to je len 30% rozlohy súše.
Lesnatosť ostatných krajín v % z celkovej rozlohy krajiny v súčastnosti:
USA 32%
Južná Amerika 50%
Afrika 50%
Madagaskar 20% (ak ste si mysleli, že madagaskar je zelený raj tak to je pravda jedine v rozprávke)
Čína 13%
Japonsko 70%
Austrália 13,8%, priemer za Áziu+Austráliu je 18%.

Funkcia lesa v krajine je nenahraditeľná: zabráňuje zvetrávaniu pôdy, chráni pred zosuvmi, udržuje vodu v prostredí, ktoré ochladzuje postupným odparovaním (na vidieku je stále chladnejšie ako v meste) čím zabráňuje extrémnym výkyvom(suchá, povodne, teplotné skoky), uskladňuje oxid uhličitý zo vzduchu a produkuje kyslík, les je zdroj liečivých rastlín najmä v pralesoch. (oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, ktorý rastliny potrebujú pre život rovnako ako my, a za ktorý budeme platiť daň. Jediné čo nám zostáva nezdanené je voda a kyslík).
Dôvody výrubu lesa v minulosti: stavebný materiál, zdroj tepla a svetla, potreba odlesňovania na úkor poľnohospodárskej pôdy, neskôr na výstavbu infraštruktúry a veľkú mestskú zástavbu. Dnes okrem toho je aj zmieňované lacné vykorisťovanie chudobných krajín. Dôsledky takého konania práve cítime najmä prostredníctvom počasia, najviac však trpí prales, ktorý ustupuje na úkor plantážam dotovaných plodín(často aj na BIO palivo). To spôsobí nielen monokultúru krajiny ale aj rýchle znehodnocenie pôdy lebo v pralesoch je intenzívne zvetrávanie pôdy prívalovými dažďami a preto je nutné stále vyrubovať ďalšie stromy( vrstva humusu v pralase je tenká len pár cm, pričom 1cm humusu sa tvorí až 160 rokov). Myslím, že to bolo v roku 2007, keď Amazonka(objemom najväčšia rieka sveta) nedotiekla do mora, čo spôsobilo hromadné vymieranie rýb. Od toho aby sa z Amazonského pralesa stala najväčšia púšť na svete nechýba veľa, ale peniaze neberú ohľad na zmenu krajiny alebo klímy. Preto sa ani nečudujte obrovským suchám alebo týždňovým povodniam hlavne v Ázií, kde ani nevedia ako vizerá les. V Číne je cca 46% rozlohy krajiny samá púšť, skalnaté hory a neúrodná pôda, pričom rozloha púšťe sa stále zväčšuje a znehodnocuje ornú pôdu, ktorá tvorí len 10% rozlohy krajiny. Čína v boji proti púšti používa jodit strieborný, ktorý strieľa do neba z protilietadlových zbraní na vyvolanie umelého dažďa ale tento boj aj tak prehráva. Ak raz voda z krajiny zmizne a príde púšť, je ťažké naspäť vysadiť les.

Ďalej sa prales vyrubuje pre vzácne dreviny, no nebojte sa, nato aby ich našli vyrúbu celú krajinu a zvyšok skončí ako "kvalitná" drevotrieska. Rúbanie stromov uvoľňuje viac uhlíku do atmosféry ako spaľovanie fosílnych palív, keďže sa uvoľní uhlík v strome nahromadený počas jeho života ale už viac tento strom nenaviaže ani gram tohto skleníkového plynu. Preto uhlíková daň je len ďalšia blbosť ako vytiahnuť peniaze z ľudí a natlačiť ich... vlastne ani neviem kam, lebo to nikto nikde nespomína, no určite nepôjde na vysádzanie stromov. Ak si však uvedomíte, že fosílne palivá vznikli z rastlín, ktoré rástli na zemi a lestnatosť sa pohybovala okolo 50-60% možno aj pred miliónmi rokov tak uhlík z nich uvoľnený by nemal spôsobiť škody aké nám tvrdia média. Tieto škody spôsobujú práve preto lebo je čím ďalej tým menej lesov, ktoré by mohli tento ich stavebný prvok absorbovať.

Pri procese odvodňovania krajiny nám okrem výrubu lesa pomáha aj kanalizačný systém a regulované potoky, ktoré v momente veľmi rýchlo a efektívne vodu odvádzajú do mora. Niekto by si povedal, že to nieje významný problém, veď sa znova vyparí a príde naspäť. Ale výpar z morí a oceánov je limitovaný ich rozlohou, čo znamená, že sa z nich nemôže vypariť viac ako doteraz. Väčší výpar by bol možný iba zvýšením teploty. Preto je nevyhnutné udržať vodu v krajine, kde stromy majú väčší povrch, ktorým umožnujú výpar vody. Tento proces ochladzuje krajinu, zrážky sú častejšie menšej intenzity a všetci sú spokojný.

Späť k čiernemu zlatu:

Z fosílnych palív sa vyrába ohromná kopa škodlivých "tovarov", ktoré často konzumujeme, denne používame, jeme z nich alebo používame na získavanie potravy: pesticídy, herbicídy, hnojivá, plasty, fľaše, pneumatiky, asfalt, jednorázový riad a príbor, balíme jedlo do ropných výrobkov atd. atd. Myslím že už neexistuje vec, kde by nebol produkt z ropy alebo zemného plynu. Okrem toho je to zdroj "lacnej" energie a pohonu. Podľa optimistických výpočtov zásoby ropy vystačia ešte na 30-40 rokov, realista by povedal tak na 20, no podľa mňa dobré zlaté-ropné časy už skončili. Najväčší vývozcovia ropy prekročili "oil peak" asi v čase, keď prišla kríza(">pozri prednášku Andreasa Claussa o ekonomike a kríze). Netreba spomínať, v ktorých krajinách potom prišiel prevrat a preventívne zásahy OSN a krajiny, kde to práve prebieha alebo krajiny, ktoré údajne vlastnia zbrane hromadného ničenia (P.S. USA to niesú).

No ekonomika niesú len tieto lacné suroviny, lacná pracovná sila alebo vojny alebo ekonomická kríza. Svoju úlohu na ochranu systému zohráva aj patentový úrad. Táto inštitúcia tu je len na vytváranie monopolov, a nech myslí kto chce čo chce, tento fakt nevyvráti. A práve minulým článkom som chcel poukázať na patentový úrad a zmeny, ktoré sa v ňom dejú. Dĺžka patentového práva je momentálne 20 rokov a dá sa predĺžiť o ďalších 10 rokov stále po zaplatení poplatku, pričom majetkové autorské práva trvajú počas celého života autora a ešte 70 rokov po jeho smrti. Pred poslednou úpravou to bolo 50 rokov po smrti autora, predtým 26 rokov ale dnes sa hovorí až o 120 rokoch po smrti autora. To znamená, že ak dnes spevák naspieva pesničku, tak si ju bez hrozby pokuty môžete pospevovať po 6-tich generáciach po autorovej smrti. K čomu prispelo duševné vlastníctvo. Patentový úrad okrem ochrany monopolov brzdí vývoj nových technológií, liekov a vynálezov, ktoré nás mohli posunúť do lepšieho sveta minimálne dvakrát rýchlejšie ak by táto inštitúcia nikdy nevznikla, ale tá vznikla len vďaka peniazom v dnešnej podobe a chamtivosti. Väčšina vynálezcov a zodpovedných vedcov nemá záujem o patentovanie, práve naopak má záujem o rýchle zavedenie do praxe svojich vynálezov ale o tom inokedy.

Pred časom, nie tak dávno, bolo ešte zakázané pantentovanie živých foriem. Avšak pod nieveľkým nátlakom istej najväčšej potravinovej korporácie sa to zmenilo, keď si dala patentovať genetický modifikovanú sóju, neskôr kukuricu a iné obilniny. Dnes ovláda svetové ceny potravín ako aj všetko s tým spojené. Okrem toho jej patentové právo dáva možnosť zakázať farmárom nechávať si úrodu z jej rastlín, čo znamená, že každý rok si musia kúpiť nové semená na zasiatie. Ako inak aj v tom je háčik, GM(geneticky modifikované) rastliny majú iné vlastnosti a iné potreby ako tie, ktoré vytvorila príroda a tak si farmári musia kupovať od tej istej firmy aj hnojivá a iné superprodukty na dopestovanie akej takej úrody. Pre bližšie informácie si pozrite dokument "">Zomieranie v hojnosti" alebo "">Svet podľa Monsanto" a "">Potraviny a.s.", kde nájdete aj odborníkov aj farmárov(na tieto dokumenty je potrebné si vyčleniť čas, odporúčal by som niekedy v čase večerných správ a reality show). Okrem iného GM rastliny sú zdraviu škodlivé a opeľovaním sa rozširujú aj na polia farmárov, ktorí pestujú pôvodné rastliny a ak agenti z tejto firmy nabehnú na pole a zistia, že sa tam nachádza ich GM rastlinka, tak farmár ide pred súd a zaplatí neaké to peso. Takže ak sa šíri správa o potravinovej kríze, možno by ste sa na ňu mohli pripraviť.

Ak tomuto systému ešte stále dokážete nadávať "ekonomika" tak sa zamyslite nad jeho významom a porovnajte to so svojím okolím. Už dávno som prekročil optimálnu dĺžku článku a to som to chytil len z jedného kraja a je ešte veľa vecí, ktoré chcem vyjadriť. Tak ako minule tak aj teraz, toto je len môj subjektívny postoj z informácií, ktoré som zbieral dlhšiu dobu a sú voľne dostupné. Tento článok vás nemá o ničom presvedčovať, ale skôr podnietiť k vlastnému hľadaniu pravdy v oblasti, ktorá vás zaujala. Krátky dokument na obhajobu niektorých mojích slov.

Ďakujem za váš čas.

PodporteCFP QR 22 KAFE KÁVAS

Komentáře

Přidat komentář

Bezpečnostní kód Obnovit

Facebook komentáře