Facebook Twitter RSS
Czech English French German Russian Spanish

Turecko si poisťuje odklon od Západu príklonom k Východu

Hodnocení uživatelů:  / 3
NejhoršíNejlepší 

3. augusta prebehla v Pekingu udalosť, ktorú možno bez zveličovania označiť za prelomovú. Tlačová agentúra Slovenskej republiky o nej priniesla štandardnú správu, bez poskytnutia kontextu primeraného je významu.

„Turecko a Čína sa zaviazali k tesnej spolupráci v oblasti bezpečnosti“ znie titulok a pod nim oznámenie, že „turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu dnes na návšteve v Pekingu povedal, že Turecko bude pristupovať k záležitostiam bezpečnosti Číny ako k svojim vlastným.“

  • turecko-si-poistuje-odklon-od-zapadu-priklonom-k-vychodu

A nasleduje plný text: „Turecko prisľúbilo, že zneškodní militantov plánujúcich sprisahania proti Číne. Obe krajiny sa zároveň zaviazali, že budú spolupracovať v otázke bezpečnosti, ktorá bola zdrojom nezhôd a napätia.
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu dnes na návšteve v Pekingu povedal, že Turecko bude pristupovať k záležitostiam bezpečnosti Číny ako k svojim vlastným. To naznačuje tesnú spoluprácu oboch krajín a tvrdší postoj Ankary voči podozrivým ujgurským militantom pochádzajúcim z čínskeho regiónu Sin-ťiang. Ujguri sú kultúrne aj jazykovo spätí s Turkami a mnohí preto žiadajú o azyl práve v Turecku.
Stovky, ak nie tisíce Ujgurov, ktorí v posledných rokoch ušli z Číny, cestovali do Sýrie, kde sa pridali k islamským militantným skupinám, alebo len utekali pred prenasledovaním a hľadali nový domov.
Organizácie na ochranu ľudských práv dlho obviňujú Čínu z toho, že utláča svojich ujgurských obyvateľov, čím však podnecuje ich radikalizáciu.“

Dodajme tejto správe príslušné pozadie, ktoré jej dodá závažný význam.

Zradené a ukrivdené

Turecko sa cíti zradené Spojenými štátmi za systematickú podporu ozbrojeným milíciám sýrskych a irackých Kurdov, ktorým nechýba prepojenie na povstalecké zložky tureckých Kurdov. Pre 80-miliónové Turecko predstavuje 15 až 20-miliónová menšina tureckých Kurdov so svojimi ozbrojenými zoskupeniami, čo sa neštítia teroristických útokov, existenciálne ohrozenie tureckej štátnosti. Akákoľvek cudzia mocnosť, vrátane USA, Ruska, Číny, Iránu, ale aj veľkých európskych krajín (najmä Británie, Francúzska a Nemecka), môže zneužívať kurdské povstalecké hnutie, ktoré bojuje za samostatný kurdský štát, alebo aspoň za širokú autonómiu od novembra 1978, proti ústrednej vláde v Ankare. Vláda amerického prezidenta Baracka Obamu a po nej i prezidenta Donalda Trumpa otvorene vyzbrojuje sýrskych a irackých Kurdov pod zámienkou spoločnej ofenzívy proti teroristom hnutia Islamský štát. Ten však je už takmer rozprášený a Washington s dodávkami zbraní vôbec nekončí.

Turecký prezident Recep Erdogan stráca s Washingtonom a jeho európskymi satelitmi trpezlivosť napriek tomu, že Turecko je ich aliančným spojencom v NATO. Rozpory medzi krajinou polmesiaca a Európskou úniou sa tiež prehlbujú, čo vedie Ankaru k jednoznačnému poznaniu, že na členstvo v EÚ môže zabudnúť. Farizejské mentorovanie o ľudských právach zo strany vlád, ktoré systematicky okliešťujú občianske slobody vlastnej populácie, už natoľko znechucuje Turecko, že sa odkláňa od Západu v prospech eurázijských alternatív. Hospodársko-obchodných, ale aj bezpečnostných.

Čína nadmieru potešená

V tom priniesla dnešná schôdzka šéfov diplomacií Turecka a Číny v Pekingu historický zlom. Turecko za oficiálne zaviazalo „považovať bezpečnosť Číny za našu vlastnú bezpečnosť.“ Tak to doslova formuloval na spoločnej tlačovej konferencii Mevlüt Čavušoglu a pokračoval: „nedopustíme žiadne negatívne akcie proti Číne v našej krajine alebo v (našom) regióne.“

Ak to myslel vážne a Ankara dodrží tento záväzok, bude to znamenať ukončenie plnenia role podvracača čínskej štátnosti v službách transatlantického Západu. Turecko dosiaľ po dlhé roky mierne povedané privieralo oči nad výcvikom islamistických záškodníkov pre šírenie teroru v západočínskej provincii Sin-ťiang. V tejto rozľahlej autonómnej oblasti žije iba okolo 20 miliónov obyvateľov. Väčšina vyznáva islam a má turkický etnický a kultúrno-jazykový pôvod. Západné tajné služby poskytujú miestnym radikálnym separatistickým a teroristickým organizáciám všestrannú pomoc. Čína zúri a zároveň sa bojí.

Čínsky minister zahraničia v Pekingu na spoločnej tlačovej konferencii preto s potešením zvestoval svetu, že „Turecko zaradilo hnutie za oslobodenie Východného Turkistanu (Eastern Turkestan Islamic Movement) na zoznam teroristických organizácií.“ Turecko tým ukazuje, pokiaľ svoj sľub dodrží, západným tajným službám vztýčený prst. Prostredník.

Ankara tým poskytuje Pekingu neoceniteľnú službu. Cez provinciu Sin-ťiang majú viesť trasy čínskej Novej Hodvábnej cesty do Ruska, do Turecka a na Arabský polostrov, ako zobrazuje mapa na Wikipédii: (viz. fotogalerie)

hovstalecké ozbrojené akcie by totiž mohli brzdiť i zablokovať pohyb na trasách cez Sin-ťiang, čím by sa ohrozila životaschopnosť celého mamutieho eurázijského projektu Pekingu. To by vyhovovalo americkým neokonom a v istom zmysle plnilo zámery oficiálnej doktríny prezidenta Trumpa „America First“ (Amerika na prvom mieste).

Turecko získava mocného ochrancu

Ankara sa ale Washingtonu vzoprela a Peking to okamžite ocenil poskytnutím bezpečnostných záruk Turecku. „Čína podporí rozhodným spôsobom úsilie Turecka ochrániť si zvrchovanosť, stabilitu a bezpečnosť.“ Tieto priam veľmocensky silné slová vyriekol na spomínanej tlačovej konferencii šéf čínskej diplomacie Wang I a zarezonovali po celej planéte.

Jeho turecký rezortný kolega odletel z Pekingu na Filipíny na summit Združenia krajín juhovýchodnej Ázie ASEAN v Manile. Turecký prezident uvažuje o príklone k Východu už dávnejšie. Jeho filipínsky náprotivok Rodrigo Dutere, ktorý bude summitu predsedať, sa už v polovici júna nechal pred novinármi počuť, že je za poskytnutie plného členstva Turecku, aj keď leží mimo oblasti juhovýchodnej Ázie.

 

podporte-width

 

Komentáře

Pro přidávání komentářů se musíte přihlásit / registrovat

Facebook komentáře